Duchovia prišli v novembri

2 hráčů, 0 mužů, 0 žen, 0 obojetných

3 hodin , 0 dnů , 2007

Dvaja novinári sa ocitnú v bývalom sanatóriu, kde pred niekoľkými rokmi došlo k tragickej nehode, ktorá nebola nikdy poriadne vyšetrená. Po tom, ako sa za nimi zatvoria dvere bez kľučky zisťujú, že sa ocitli na mieste plnom duchov bývalých pacientov. A tí sa im snažia niečo povedať...

Hororová jazda, z ktorej mrazí až v kostiach.
17 komparzistov, ktorí sa starajú o desivú hru dvoch hráčov.
Priestory strašidelné i cez deň, čo potom v noci počas búrky.

3 celkem

Vaše hodnocení je: 0


10
9
8
7
6
5
4
3
2
1

0
LothVeronika Frankovská 03.11.2013

Čo dodať. Najlepší larpový - no, na to, aby som povedala larpový, by to chcelo rozšítiť definíciu larpu... :)) bolo to niečo úplne iné a fantastické.

Hra začala dávno pred začiatkom hry. Ja aj môj nezabudnuteľný spoluhráč sme boli presvedčení, že do Nitry ideme za úplne iným účelom, v rámci inej hry. Do poslednej chvíle sme netušili, o čo ide - až keď nás postava v bielom volala za sebou do chodby potom, čo sme nikoho z našich kamarátov nenašli... a potom začala neuveriteľná psycho jazda, počas ktorej sme prechádzali budovou (z môjho uhla pohľadu úplným labyrintom, kde žiadne pravé uhly či orientácia nedávali zmysel), nachádzali krvavé stopy, počúvali nahrávky na kazetách, sledovali malátne postavy kašľajúce biely prach, brali predmety, čo nám mohli pomôcť - ako z adventúry, ja som skoro spadla do šachty... Vraj sa nás skoro báli, keď sme si privlastnili kovovú tyč a ostrý nôž :)
Najviac na svete si pamätám na moment, keď som vedela, že v miestnosti je osoba, žena, sestrička, že je od krvi, a že tam nechcem vojsť. Nechcem. Dostalo sa ku slovu aj moje racionálne ja, ktoré vedelo, že je to len akože a že na mňa nikto ani len nevyletí, a napriek tomu som sa fyzicky nedonútila do tej miestnosti vojsť.

Ešte niekoľko mesiacov, možno rokov, na mňa zrazu začalo fungovať, keď sa za mňa niekto postavil a povedal "Bu!".

10/10 a jeden z najlepších, najsilnejších zážitkov. Aj keď nie úplne larpových :) keďže sme boli a zároveň neboli v roli, báli sme sa naozaj a ako keby sme hrali samých seba, ktorí sa ocitli v alternatívnej realite - veľmi spontánne. Prechádzala mu surreálna zhoda okolností, keďže už na lokalitu sme prišli vydesení z vlastných tieňov, po prechádzaní sa po koľajniciach a prechádzke večernou, tmavou a hmlistou Nitrou...

Som neuveriteľne vďačná, že ja som bola jedna z dvoch vyvolených, pre ktorých ste toto divadlo zorganizovali.